Jedna z najčastejších otázok na lekára znalého problematiky výškovej medicíny znie: "Ako vysoko (poloha pre spánok) smiem denne vystúpiť aby som sa dobre aklimatizoval a nedostal výškovú chorobu?"
 

         Nie bezvýhradne platí, že pre pohodu a nástup aklimatizácie je rozhodujúca výška pre spánok a  že nasledujúce pokyny platia až od nadmorských výšok 2500-3000m, asi do výšky 5500m (nad ňou v zmysle dnešných poznatkov aklimatizácia neexistuje). Otázka znie aké rozdiely pre spánok vo výške pri výstupe nad 2500m sa doporučujú?
 

        Na to však existujú rôzne názory. ktoré sú opakovane zdrojom neistôt.
Napríklad:
 

SCHAFFERT: 300 výškových m(na 1000m jedno prenocovanie naviac)

BERGHOLD: 500 výškových m(na 1000m jedno prenocovanie naviac)

RICHALET:    500 výškových metrov

HACKET:        660 výškových metrov
 

Jedná sa však o čisto empirické údaje, vyplývajúce zo skúseností, ktoré sa musia individuálne prispôsobiť. Zaujímavý je z tohoto hľadiska Hacketov dodatok: 2000 stôp, pokiaľ to jedinec znáša. To znamená že v zásade neexistuje presné pravidlo, ktoré by platilo na každého. Omnoho viac platí, že traba dbať na vlastné reakcie-ako som sa cítil predchádzajúcej noci, hlavne pokiaľ ide o výškou indukované bolesti hlavy. Nasledujúcu výšku pre spanie treba tomu prispôsobiť, resp. plánovaný psotup zmeniť.
 

Hacket, v celom svete uznávaný odborník v tejto oblasti medicíny doporučuje naviac: ak sa dosiahne na konci dennej etapy vo výstupe miesto vybrané na nocľah, cítime sa dobre a máme ešte čas možno po krátkom odpočinku vystúpiť pohodlným krokom ešte 100 až 200 výškových metrov(bez nákladu) a potom zostúpiť späť do tábora. Nie je síce zdôvodnenie pre tento postup vo výškovej fyziológii človeka, ale ukazuje sa to pre aklimatizáciu vhodným. Nasvedčujú tomu i moje vlastné skúsenosti(pozn.autora)
 

Pripravil MUDr. MIKO Igor z Rundbrief No.13,
OGAHM(august 1995)