Chočské vrchy

Autor: Jozef Terem <(at)>, Zdroj: www.dobrodruh.sk, Vydáno dne: 17. 04. 2013

Chočské vrchy Menej známe slovenské pohorie

Chočské vrchy patria podľa názvu medzi menej známe slovenské pohoria. Kde teda môžme Chočské vrchy hľadať? Na veľmi atraktívnom mieste… Sú akýmsi spojovacím článkom medzi Veľkou a Malou Fatrou so Západnými Tatrami. Vyčnievajú vysoko nad Liptovskou dolinou, pri pohlade od Liptovskej Mary na sever je ich dobre vidno na ľavej strane. Nepochybne patria medzi vizuálne najkrajšie pohorie na Slovensku vôbec. Len pripomeňme, že turisticky najzaujímavejšie časti Chočských vrchov sú Prosiecka a Kvačianska dolina, výstup na Veľký Choč ale aj historické pamiatky Likavský, či Liptovský hrad - najvyššie položená hradná zrúcanina na Slovensku.



Dedina Malé Borové
Dedina Malé Borové, foto: Jozef Terem


Najbližšími mestami a zároveň najlepším východiskovým bodom na návštevu Chočských vrchov sú Ružomberok na jednej a Liptovský Mikuláš na strane druhej. Originalitu Chočských vrchov zvyšuje fakt, že nemajú súvislý hrebeň. Nemožno tu teda podniknúť klasickú hrebeňovku ako napríklad v susedných Západných Tatrách. Celé pohorie je totiž rozdelené viacerými hlbokými údoliami, ktoré sice na jednej strane stažujú, či lepšie povedané znemožňujú prechod, na druhej strane ale zvyšujú rôznotvárnosť a pestrosť na tak malej ploche. Preto je typickým spôsobom turistiky v Chočských vrchoch plánovanie okružných túr alebo výstupy na jednotlivé vrcholy.

Výstup na Choč
Výstup na Choč, foto: Jozef Terem


Tým najvyšším je Veľký Choč, vysoký 1611 metrov. K ďaľším známym vrcholom patrí Prosečné, Lomno alebo Pravnáč. Pre lepšiu orientáciu pripomeňme, že celé pohorie sa delí na tri časti: Prosečné, Sielnické vrchy a Choč. Najvýchodnejšia časť – Prosečné je typická hlbokými dolinami, lepšie povedané až kaňonmi. Konkrétne známou Kvačianskou a Prosieckou dolinou.


Foto: Jozef Terem


Výstup na Choč

Vybehnúť na vrchol Choča som sa už chystal dávno. Jedného dňa, keď som míňal dedinu Valašská Dubová ma napadlo, dnes je vhodný čas… Auto som odparkoval na konci dediny, kde už začínalo stúpanie. Nahodil som pevnejšiu obuv, krátke tepláky, tričko, na chrbát dal ruksak z foťákom, horalkami, vodou a suchým tričkom na prezlečeni. Podla slov chlapíka miešajúceho pred domom cement, by to malo byť na vrchol Choča približne 2,5 – 3 hodinky.


Foto: Jozef Terem


Vyrazil som po modrej značke. Prvý úsek cesty viedol po vozovej ceste, krížom cez lúky. Po niekoľkých minutách som vstúpil do riedkeho lesa a neskôr sa ceste zúžila do zovretia vápencových skál. Vyrazne sa tu ochladilo, vzduch presiakla vlhkosť. Po niekoľko sto metroch chodník obkolesil hlboký les a cesta sa stala riadne strmou. Každú chvílu som čakal nejaké miesto na oddych, či zmiernenie stúpania, no nič také sa nestalo.


Foto: Jozef Terem


Chodník stále stúpal kolmo a strom hore. Sem-tam som musel podliezť, či preliezť vyvrátené stromy. Po niekoľkých desiatkach minút sa stal výstup čiastočne miernejší, až sa konečne les rozostúpil a predo mnou sa otvorila nádherná čistina a krásnymi výhľadmi. Ocitol som sa na Strednej poľane /1255 m/. Cesta sem trvala približne 1,5 hodiny. Na tejto lúke som dal krátky oddych v tieni stromov, horalku a kochal sa. Na samotný vrchol Choča je to podľa značiek ešte hodinka. Cesta ďalej pokračuje po zelenej značke. Krátko po lúke a potom opäť do lesa. Cesta bola sice naďalej strmá, no pokračovala v serpentínach po kamennom chodníku, takže sa kráčalo ľahšie ako v prvej časti výstupu. Miestami treba liezť po kameňoch po štyroch, no ide o príjemné spestrenie. Po niekoľko sto metroch sa otvárajú fascinujúce výhľady. Vidno Malú Fatru, Oravu i Nízké Tatry.

Chočské vrchy
Chočské vrchy , foto: Jozef Terem


Postupne som sa vnoril do kosodreviny, teraz sú už prakticky stále výhľady do šíreho okolia. Postupne som sa prebíjal k vrcholu, fotil, rozjímal. Táto záverečná fáza bola očarujúca. Už som nevnímal námahu. Bol som úplne sám v lone prírody, fúkal ostrý vietor, svietilo slnko, ako na dlani som mal kus nádhernej krajiny a do žíl mi prenikal ten neopakovateľný pocit, keď viem, že žijem život.


Zobrazit místo Valaská Dubová na větší mapě




Se souhlasem autora článek převzat z www.dobrodruh.sk