Pururambo

Títo ľudia ešte nestretli bieleho človeka, dokonca ani neprišli do styku s výdobytkami našej civilizácie. Vstup na ich územie je nebezpečným dobrodružstvom. Sú to miesta, o ktorých sa hovorí potichu. Tam podľa misionárov žijú kanibali...
Zdroj Paľo Barabáš (K2Studio)



Dva a pol roka po Barabášovom pobyte na rovnakom území Kombajov, sa civilizácia priblížila o ďalších pár krokov. Peniaze , znak civilizácie prenikli aj medzi ludí s kamenými sekerami. Oni sami sa Však ešte našťastie celkom nezmenili. Stále sú to deti prírody, ktorých živí prales a umenie prežiť v ňom rozhoduje o bytí. S nesmiernou radosťou som si pozrel krátko po návrate film Pururambo. Poznal som v ňom mnohých tých prekrásnych aktérov praveku.



Časom sa ludia doby kamenej pretvoria na "civilizovanú bezfarebnú ľudskú masu. A tak som šťastný, že som ešte mnohých zažil tak ako žili v pralese po stáročia. Mnohý z filmu síce žijú rovnako, len tradičnú natural podobu vymenili za roztrhané tričká a iné hadry. To nezastavíme a kto takéto niečo chce spoznať nesmie nič odkladať na zajtra, lebo skoro bude neskoro, všetko inak. Barabáš ma ubezpečil, že do natáčania on ešte nikoho nevyzliekal ani nikomu neplatil. Podstatné je, že majstrovsky zachytil prchavý svet prírodného národa tak, ako sa to neskôr už bude dať len zinscenovať.



Ostrov Biak leží nad N.Guineou tesne pod rovníkom. Tu som strávil posledný týžden pred odletom ,plavbami na tradičnom katamaráne medzi desiatkami obývaných a neobývaných koralových ostrovov.



Smutným faktom je, že chudobný rybári na svoju obživu a predaj používajú dynamit. Otrasené či mŕtve ryby ľahko pozbierajú a nedbajú na to, že koralový útes bude na dlhé desaťročia polámaný ako keby tam vpálil Tunguzký meteorit. Kôli tomuto triku je viac ako polovica koralov na Biaku a okolitých ostrovoch rozbitá. Krŕdle prekrásnych rybičiek sa pohybujú potom poničenými priestormi ako bezdomovci. Je to depresívny pohľad v prekrásnom ostrovnom raji. Pred pár rokmi to bola jedna z najlepších potápačských koralových lokalít na svete.



Ľudia na malých ostrovčekoch ako aj na Biaku ale aj na Papue sú veľmi priateľský a podľa mojich pocitov a skúseností - čestní. Nestretol som sa príliš s úskokmi, až som sa hombil sám pred sebou, že som po toľkých rokoch cestovania svetom, hodne podozieravý a nedôverčivý. Takže ľudia , ktorí sú pod vplivom misionárov zvätša naozaj žijú v duchu kresťanských zásad.



To bolo hodne silné poznanie...